Вдогонку ко вчерашнему:
Dósta dósta besháw ghiás konáw, sas a baúro Krális adré Ánghitérra; Edwardus sas lésko nav—koóshto kómelo rei sas-ló.
O Krális diás-les párikabén, ta pendás lésti, “Kon shan too?”
Yov róker’d ajáw: “A poóro choóro Rómani-chal shom mé.”
O Krális pendás, “Mookóva toot te jal kei too koméssa, ta sov kei too koméssa, adré sor mi králisom; ta sor wáver Rómani-chálaw tei see peéro to kel ajáw.”
Dósta dósta besháw ghiás konáw, sas a baúro Krális adré Ánghitérra; Edwardus sas lésko nav—koóshto kómelo rei sas-ló.
Many many years gone (by) now, (there) was a great King in England; Edward was his name—(a) good kind gentleman was he.Yek dívvus yov késterdás, sor bikónyo, adrál a baúro támlo wesh. Wónka yov sas ajálin’ talé a bítto rook, a baúro kosht lel’d bónnek o’ lésti’s bal. O ráttvalo grei praáster’d avrí, ta mooktás Edwardus náshedo opré o rook.
One day he rode, all alone, through a great dark wood. When he was going under a little tree, a big bough took hold of his hair. The cursed horse ran off, and left Edward hanged on the tree.A poóro Rómani-chal, so sas odoí, béshin’ pénsa sap adré o chor, diktás-les. Yov ghiás káter o Krális. Yov chindás o kosht talé, ta mooktás Edwardus jal peéro apópli.
O Krális diás-les párikabén, ta pendás lésti, “Kon shan too?”
Yov róker’d ajáw: “A poóro choóro Rómani-chal shom mé.”
O Krális pendás, “Mookóva toot te jal kei too koméssa, ta sov kei too koméssa, adré sor mi králisom; ta sor wáver Rómani-chálaw tei see peéro to kel ajáw.”
( Read more... )